Keresztelő Szent János Születése Plébániatemplom



Mária Smoláková –

Jaroslava Žuffová

Neskororománsky Kostol sv. Jána Krstiteľa v Jelke a jeho gotická obnova

Mal ého Dunaja – v bezprostrednej bl ízkosti Žitného ostrova. (obr. 1 )

Súčasnú monumentálnu podobu farského kostola vyvolala v rôznych etapách narastajúca potreba väč-šieho zhromažďovacieho priestoru. Vďaka uprednostneniu nových prí-stavieb tak do istej miery zachovali a funkčne využívali pôvodnú stavbu.

  • obr. 2) Nepriamo zaznamenáva-me prinajmenšom v 17. storočí prí-stavbu lode na západnej strane2 so súbežným odstránením západného múru pôvodnej lode, ktorú napokon premenili na presbytérium. Aktuál-nym dôvodom bolo získanie nového hlavného oltára z roku 1697.3 Jeho rozmerná architektúra presiahla priestorové možnosti apsidy, preto ho umiestnili pred triumfálny oblúk niekdajšej lode, pričom kvôli výške oltára nadstavali jej steny a priestor

uzavreli klenbou. Apsida tak strati-   Obr.2. Celok kostola z južnej strany počas výskumu v r. 2014.

Obr.1. Situovanie Kostola sv. Jána Krstiteľa v Jelke (Jóka) na mape 2. vojenského mapovania, 1839, elektronická kópia, Archív Pamiatkového úradu v Bratislave.

nými  dverami.  Celkový  barokový 192 6 výstavbou mohutnej priečnej
vzhľad kostola, okrem starobylo pô- lode s neorománskym výrazovým
sobiacej apsidy, narušili až v roku aparátom.  Jej  pravouhlé  ramená

Obr. 3. Pohľad od západu do barokovo upraveného presbytéria – niekdajšej ode pôvodného kostola počas výskumu v r. 2014. Bočné steny sú otvorené do

ramien transeptu.

Obr.4. Pohľad na kostol z južnej strany pred prístavbou priečnej lode, výrez z pohľadnice (pri ktorej bo použitý obrátený negatív),pred r. 1921. Vľavo stará fara, ktorú zbúrali v roku 1971.

pristavali k bočným stenám presby-téria a priestory prepojili širokými, polkruhovo vyklenutými otvormi. Tým odstránili značnú časť muriva pôvodnej lode. V tom istom roku postavili na južnej strane aj men-šiu bezvýraznú sakristiu, pripojenú k časti transeptu, presbytéria a ap-sidy. Apsidu už potom využívali len ako sklad.

Uvedené neskoršie vývojové eta-py kostola sa relatívne najmenej do-tkli exteriéru a interiéru apsidy, za-chovanej vo svojej počiatočnej dis-

pozičnej a hmotovej skladbe s pol-kruhovým záverom a predĺženými

bočnými múrmi západným smerom. Pôvodné je tiež zaklenutie konchou s plynulo nadväzujúcim valeným úsekom klenby pri západnej stene a polkruhovo vyklenutý triumfálny ob-lúk bez členenia. V exteriéri zostali ako najvýraznejšie členiace prvky vertikálne oblé prípory a horný vlys lomených oblúčikov, ktorý prebieha od juhozápadného kútu a končí na

severovýchodnom zaoblení apsidy, rovnako ako prípory. (obr. 5) Ďalej

na celom severnom úseku plášťa apsidy pokračuje len hladká stena. Mladšou súčasťou fasády je baroko-vá profilovaná korunná rímsa, južné barokové okno a päť oporných pilie-rov nerovnakej formy z konca 16.

a z 18. storočia.7

Jasne vymedzený typ pozdĺž-neho jednolodia so zaklenutou ap-sidou a na nej najmä oblé subtílne prípory s oblúčkovým vlysom viedli k zaradeniu stavby do románskeho obdobia, ako ju eviduje aj Súpis pa-miatok na Slovensku.8 (obr.6, 7)

Samotná dedina sa prvýkrát pí-somne spomína v roku 1239 ako majetok Bratislavského hradu, 9 ale existenciu sakrálnej stavby dokladá až zmienka o klerikovi Kostola sv.

Obr.5. Východná časť kostola, r. 1933, Archív Pamiatkového úradu v Brati slave, inv.č. T 1043.

2

Obr.6. Pôdorys dnešného kostola v úrovni okien, slohová analýza, čierne línie – rozsah pôvodného kostola.

Jána Krstiteľa de Ilca, menom Ton-kus, z roku 1284. 10 Nepochybne ide o náš objekt s dodnes platným pat-rocíniom. Tento dátum je dôležitý z hľadiska hornej časovej hranice jeho výstavby, predpokladáme však, že vznikol asi v priebehu 3. štvrtiny

  1. storočia. Napokon jediné bližšie datovanie okolo 12a50 – 1260 zazna-menal iba Václav Mencl v rukopis-ných poznámkach k vlastnému ná-črtu pôdorysu kostola. 1 Neskôr vo svojom korpuse o románskej archi-tektúre 12 kladie pôvodný kostol šir-šie do 13. storočia a zaraďuje ho do skupiny neskororománskych a pre-chodných tehlových stavieb na juž-

nom okraji Slovenska spolu s kosto-lom v Šamoríne. Pripomína ich ako

menšie dedinské kostolíky a v sú-vislosti s ozdobnými detailmi v nich zaznamenáva odklon od tehlového materiálu, nahrádzaného kamenný-mi prvkami alebo ponechané len vo svojej jednoduchej hmote. Pôvodné

tehlové výzdobné prvky majú pod-ľa Mencla len kostoly v Šamoríne,

Obr.7. Výrez z pôdorysu dnešného kostola v úrovni dvier, slohová analýza, čierne línie – rozsah pôvodného kostola.

Hamuliakove a v Kalinkove (už za-niknutý). Iní významní autori sa ku kostolu v Jelke nevyjadrili, nelákal ani starších maďarských bádate-ľov. Pravdepodobne i pred rokom 1921, čiže pred prístavbou priečnej lode, mala po barokových úpravách

aj najstaršia časť kostola podobu, ktorá nemusela spĺňať predstavu

románskej stavby a samotná ap-

sida svojím lomeným oblúčkovým vlysom mohla vzbudzovať dojem romantickej obnovy. Až uvedený pamiatkový výskum odhalil závaž-né skutočnosti vo vzťahu k prvotnej architektúre kostola a k jej výrazo-vému potenciálu.

Sondážne sa potvrdil tehlový sta-vebný materiál nadzemných partií

kostola, ako aj spôsob povrchovej úpravy stien. Použité pálené tehly sú typu prstoviek s rozmermi 26-26,5 x 13-14 x 6,5cm. 13 Základové murivo kostola je však z lomového kameňa kladeného do riadkov (spo-radicky s drobnými úlomkami tehál), pričom kamenné steny vystupovali v rôznych polohách a výškach i nad

3

pôvodný terén. Na apside je nad zá-kladom obvodovej steny vybudovaná aj soklová časť z kamenného muriva do výšky 60 cm nad dnešným teré-nom. (obr. 8) V niektorých polohách stien lode vystupovalo kamenné murivo ešte do väčšej výšky – podľa sond najvyššie zachovaný úsek za-znamenávame na východnej stene lode, kde siaha až do výšky 174 cm

Obr.8. Južná stena apsidy, kamenné murivo sokla s dosadajúcou tehlovou

príporou.

nad dnešnou interiérovou podlahou. V murive prevažujú pomerne veľké sivé kamene, ktoré nepritesávali, ale ukladali najrovnejšou plochou do líca steny. Malta pieskovej farby s menšími zhlukmi nerozmiešaného vápna je mimoriadne hrubozrnná, s obsahom štrkových zŕn až do veľ-kosti 3 cm.

Technológia úpravy povrchov fa-sád aj interiérových stien je založe-ná na rozotrení malty vytlačenej za-čerstva zo škár po okolitom povrchu muriva. Na vzniknuté neprekryté plochy muriva dohadzovali súčasne ďalšiu maltu, čím vznikla celoplošná, hrubo štruktúrovaná vrstva, pokrý-vajúca steny na spôsob omietky. Na takto riešený povrch už neaplikovali žiadny náter. Maltu rovnakého zlože-nia použili pri murovaní a povrchovej úprave aj tehlových stien, (obr. 9) nadväzujúcich na spodné kamenné partie. Primárna hrubozrnná povr-

chová vrstva je doložená na celom pôvodnom rozsahu fasády apsidy a aj na zachovaných úsekoch stien severovýchodného a juhovýchod-ného nárožia pôvodnej lode. Rov-nakým spôsobom boli upravené aj interiérové líca stien apsidy, ako mô-žeme súdiť podľa niekoľkých ove-rovacích sond. Vo väčšom rozsahu sme však v interiéri jej prítomnosť overovať nemohli, pretože by sme porušili zachovanú gotickú omietku s maľbou. Hrubozrnná povrchová úprava stien sa ako primárna našla aj v pôvodnej lodi, kde bola sondou potvrdená na východnom úseku jej severnej steny.

Odlišnosť stavebného materiálu základu kostola (lomový kameň) od nadväzujúcich horných partií stien (tehla) môžu na prvý pohľad evoko-vať možnosť etapizácie stavby. Po-núka sa úvaha, že základ a v niekto-rých polohách aj nadzákladové murivo stien z lomového kameňa by mohli byť zvyškami staršej stavby, ktoré využili pri výstavbe neskor-šieho tehlového kostola. Proti tejto úvahe však stojí skutočnosť, že oba druhy muriva spája malta rovnakého zloženia a zhodná povrchová úpra-va. Dôležitým potvrdením súčasnos-ti oboch murív je aj to, že do muriva z lomového kameňa sú primieša-né úlomky tehál rovnakého typu, z akého je vymurovaný celý tehlový zvyšok kostola. Ak v línii dnešného horného výskytu hrubozrnnej povr-chovej vrstvy budeme predpokladať polohu pôvodnej koruny obvodo-vých stien, potom môžeme odvodiť, že loď bola vysoká najmenej 670 cm od dnešnej úrovne terénu a ap-

Obr.9. Detail primárnej povrchovej úpravy s prekrývajúcou gotickou omietkou.

Obr.10. Severná stena apsidy a severovýchodné nárožie pôvodnej lode s pozo-statkami múrov sakristievtiahnutých do operákov, medzi nimi sčasti odkrytá dverová nika(1) a odtlačok mladšej strechy (2).

sida minimálne 650 cm. Charakteristická povrchová hru-

bozrnná úprava typická pre jednolo-die sa stala jedným z dokladov, že spolu kostolom vznikla aj sakristia, ktorú umiestnili ku severnej stene apsidy. Vznik sakristie súčasne s kostolom v dobe jeho predpokla-daného vzniku (určite pred rokom 1284) je podľa doterajších poznat-kov z nášho územia ešte relatív-ne skorý 14 Dnes sakristia v tomto mieste nejestvuje, ale na jej niekdaj-šiu prítomnosť poukazoval už pred výskumom obrys zamurovaného vstupu, črtajúci sa na interiérovom líci severnej steny apsidy (s pred-pokladom oveľa mladšieho vzniku). V exteriéri pútala pozornosť absen-cia oblúčkového vlysu na severnej fasáde apsidy, ako aj neurčité tva-ry dvoch operákov, ohraničujúcich z oboch strán plochu fasády apsidy, kde vlys chýba. V nich sa napokon preukázali pozostatky múrov, kolmo vybiehajúcich od východného okraja

4

severnej steny apsidy a od severo-východného nárožia lode, ktoré tvo-rili obvodové steny sakristie. (obr. 10) Ich súčasnosť s pôvodnou loďoua apsidou dokladá zhodný charakter muriva, ako aj nález plynulého pre-chodu primárnej povrchovej vrstvy z fasády apsidy na fasádu torza pô-vodného východného múru sakristie (vtiahnutého dnes do operáka). Aj oblúčkový podstrešný vlys, prebie-hajúci od západu po celom obvode apsidy končí priamo pri torze vý-chodného múru sakristie. Je teda zrejmé, že severná plocha dnešnej fasády apsidy mala pôvodne inte-riérový charakter a severný úsek steny apsidy bol deliacim múrom medzi apsidou a sakristiou. V ňom sa podarilo doložiť aj pôvodný dver-ný otvor, spájajúci sakristiu s apsi-dou. Dverná nika mala smerom do priestoru sakristie rozovreté špalety a segmentový, mierne ku interiéru stúpajúci záklenok. Z interiérovej strany apsidy sme zaznamenali ná-lez, ktorý reprezentuje pozostatok jednoduchej tehlovej obruby zacho-vanej do výšky 127 cm nad dnešnou podlahou apsidy, so šírkou výrezu 100 cm. 15

Pri neskorších úpravách sakristie vytvorili spolu s jej možným predĺže-

ním na sever aj novú strechu. Exis-tenciu mladšej strechy sedlového tvaru s hrebeňom kolmým ku stene apsidy dokladajú odtlačky strešnej konštrukcie v gotickej omietke. Sak-ristiu zbúrali krátko po hlavnej baro-kovej fáze, 16 keď už jej funkciu pre-brala apsida a ponechané zvyšky jej obvodových múrov upravili ako oporné piliere. 17

hmoty prírodnej omietky a štruktúra povrchu mohli vytvárať ilúziu kamen-nej stavby vzbudzujúcej dojem mo-hutnosti a stability.

Vlys je dômyselnou konštrukciou navzájom sa pretínajúcich veľkých polkruhových oblúkov. Vždy dva vedľa seba ležiace oblúky z tvaro-vaných zaoblených tehál majú spo-ločný výbeh priamo z rovnako zaob-lených prípor. 18 Z osi každého poľa vymedzeného príporami vybiehajú na obe strany ďalšie rovnako veľké oblúky z jednoducho šikmo okosenej základne a pretínajú oblúky nesené príporami. Výsledkom kríženia týchto vystupujúcich polkruhových oblúkov na ploche steny je pravidelný dolný

rad lomených oblúčikov, vždy dvoch v úseku medzi príporami. Ďalším vi-

zuálnym efektom boli pod všetkými vrcholmi oblúkov výrazne zatienené

cvikle vo forme vpadnutých sféric-kých trojuholníkov a nad oblúkmi možno malé, horizontálne pretiah-nuté trojuholníčky, 19 nad ktorými už prebiehali dva plné rady tehál.

Takýto typ vlysu ako ukončujú-ceho výzdobného prvku fasády je známy v severotalianskej architek-túre 2. štvrtiny 13. storočia,20 zvyčaj-ne v pohľadovom tehlovom murive, buď s plnou stenou nad ním, odstup-ňovanou rímsou alebo pásom zubo-rezu. Proti talianskym príkladom je v Jelke osobité konečné zakrytie oblúkovo tvarovaných a starostlivo ukladaných tehál omietkou. Na jed-nej strane je to tradičné uplatnenie tehlového materiálu s preukázanou schopnosťou vytvorenia i zložitej-ších konštrukcií a na druhej strane jeho popretie, ohlasujúce už iné slo-hové väzby.

Na fasáde apsidy sú osobitne pozoruhodné ďalšie nálezy v celom rozsahu južnej steny a polkruhové-ho záveru. Dosiaľ bolo známe len členenie oblými príporami a vlys z lomených oblúčikov pravouhlého profilu. Najprekvapujúcejším poznat-kom z výskumu bol objav pôvodné-ho tvaru podstrešného vlysu apsidy. Ukázalo sa totiž, že dnešné lomené oblúčiky sú iba jeho dolnou časťou a ich hranatý profil je výsledkom mladších úprav. Nad nimi vystupo-val už len úsek plnej hladkej steny s barokovou korunnou rímsou. (obr. 11 ) Pri výskume sa podarilo objas-niť pod nánosmi mladších omietok a náterov celý pôvodný výzdobný sys-tém (preukazujú ho najmä sondy na južnej strane), založený na plastic-ky vystupujúcich tehlových prvkoch a na ich dôslednom zakrytí hrubo-zrnnou vrstvou na spôsob omietky (vzniknutou počas murovania stav-by z rozotieranej malty zo škár a s prihodením ďalšej malty). Farba

Obr.11. Detail románskeho oblúčkového vlysu s pôvodnou povrchovou úpra-vou po čiastočnom odkrytí sondážou,južná fasáda apsidy blízko západného okraja.

Obr.12. Pokus o hypotetickú rekonštrukciu pôvodného stavu oblúčkového vly-su na západnom okraji apsidy – pri napojení na pôvodnú loď.

Legenda: A – segmentový úsek oblúka vybiehajúci od východnej steny lode na spôsob podpery, B – vertikálna vpadlina, C – štvrťoblúk, ktorým bol vlys prav-depodobne ukončený na západnom okraji apsidy, bodkované čiary – pred-poklad.

5

Na apside sa prezentovali dve do určitej miery odlišné povrchové štruktúry: na ploche steny hrubozrn-ná vrstva s vystupujúcimi kamienka-mi, na vlyse vrátane vpadlín cviklov a na príporách tá istá vrstva v jem-nejšom spracovaní bez väčších zŕn, viac vyhladená, čo mohlo evokovať použitie iného materiálu.

U nás poznáme jediný príklad podobného oblúčkového vlysu, ale zachovaného v rustikálnejšej forme, na presbytériu kostola v žitnoostrov-skom Hamuliakove,2 kde nad ním ešte prebieha pás zuborezu. V Jel-ke poznanie horného ukončenia ro-mánskej steny vylúčilo jeho nahra-denie barokovým murivom priamo nad oblúčkovým vlysom.

Z dôvodu čiastočnej deštrukcie muriva vyplýva tiež nie úplne jasná situácia ukončenia oblúčkového vly-su na západnom okraji južnej steny apsidy – v styku s východným mú-rom lode. (obr. 12) Podľa zachova-nej primárnej omietky mala apsida v mieste napojenia na loď vpadlinu po celej výške steny. Naprieč vnút-rom vpadliny vybiehal od steny lode segmentový úsek oblúka na spôsob podpery, ktorá podopierala okraj predpokladaného štvrťkruhového oblúka, ukončujúceho vlys apsi-dy na západnom okraji. Vpadlinu lemovala neskôr zaniknutá krajná západná prípora, na ktorú dosadal posledný plný polkruhový oblúk vly-su. O niekdajšej existencii prípory

vypovedá dnes už len zachovaný nábeh omietky, ktorá prechádzala z pasívnej plochy fasády na bočnú stenu prípory. Gotická obnova pô-vodné riešenie akceptovala. Túto

okrajovú skladbu a hlavne pôvodne prehĺbenú kútovú časť medzi stenou

apsidy a stenou lode nevieme zatiaľ uspokojivo odôvodniť. Až pri nad-stavbe apsidy vpadlinu zamurovali a štvrťoblúk vlysu doplnili na tvar ne-pravidelného oblúka, ktorý sa oprel priamo o stenu lode, pritom odstrá-nili aj krajnú príporu so zodpoveda-júcim úsekom oblúka posledného plného oblúka. (obr.13)

Na apside nemáme doložené ro-mánske okenné otvory, ich menšiu alebo užšiu formu predpokladáme v blízkosti neskorších okien. (obr.14) Z vnútorného vybavenia je popri časti vstupu do sakristie a jednodu-chej polkruhovej formy triumfálneho oblúku bez členenia (dnes je priestor pod ním zamurovaný zo strany lode) bezpečne pôvodná odkladacia nika na severnej strane zaoblenej steny, do ktorej neskôr vložili renesančnú kamennú obrubu s polkruhovým ukončením a ústupkom na osade-nie dvierok.(obr. 15) Primárnosť

niky ako jednoduchého pravouhlého otvoru (výrez 63 x 70 cm, hĺbka 55

Obr.13. Ukončenie vlysu na západnom okraji apsidy po novovekej úprave, stav počas sondáže.

Obr.14. Pozdĺžny rez pôvodným kostolom s pohľadom na juh, slohová analý-za, čierne línie a tmavé plochy – rozsah pôvodného kostola.

cm, parapet 128 cm nad dnešnou podlahou) s doskovým prekladom v tehlovom murive potvrdzuje na jej vnútorných stenách sčasti zachova-ná hrubozrnná omietková vrstva i jej fragment na čelnej ploche steny ap-sidy pri pravej špalete, kde viditeľne hladší úsek tejto omietky (v šírke 7 cm) naznačuje určité orámovanie otvoru. V nižšie umiestnenej zdru-ženej nike s gotickými kružbami na južnej strane apsidy (77 cm nad dnešnou podlahou) nemožno zatiaľ bez porušenia gotickej vrstvy jedno-značne preukázať staršiu fázu, hoci je pravdepodobná kvôli podobnosti vnútornej formy otvoru a konštrukcie

  • použitím dosiek.22 Sedília situova-ná medzi touto nikou a západnou stenou apsidy má doloženú len go-tickú úpravu.

Podľa výsledkov výskumu bol ne-skorománsky kostol v Jelke typom jednoduchého dedinského kostola, pričom do jeho dispozície jednolo-dia s apsidou sa však už začlenila aj severná sakristia, ktorú by mohol bližšie preukázať už len archeologic-ký výskum. Rovnako nám nie je do-statočne známa loď kostola, keďže pri neskorších stavebných zmenách

úplne zanikla jej západná stena a z väčšej časti aj jej bočné múry. Vylúčila sa tak možnosť poznania dôležitého slohového prvku, akým je hlavný vstup do kostola a napokon aj

6

podoba celého exteriéru lode, ktorý mohol istým spôsobom korešpondo-vať s apsidou. V každom prípade sa prinajmenšom na fasáde apsidy pre-javil a výnimočne zachoval v takmer plnej miere výzdobný systém v kon-texte tradičných komponentov zápa-doslovenskej románskej tehlovej ar-chitektúry a nových importovaných slohových impulzov.

Druhú stredovekú fázu kladieme predbežne na základe sondážnych nálezov (predovšetkým nástennej maľby) do 2. štvrtiny 14. storočia. Charakterizuje ju do veľkej miery rešpektovanie pôvodnej architektú-ry a jej pomerne rozsiahla obnova v hraniciach celého jestvujúceho hmotového a priestorového usporia-dania, t.j. jednolodia s apsidou a se-vernou sakristiou. V lodi nám chýba-jú – rovnako ako z predchádzajúcej fázy – akékoľvek stopy slohových prvkov (okná, vstupný portál), ale na východnej stene v okolí triumfálne-ho oblúku a na východných úsekoch bočných stien sa podľa sond sčasti zachovala gotická omietková vrstva. Obnovu interiéru sakristie v tejto dobe dokladajú pomerne veľké sú-vislé plochy gotickej omietky na jej niekdajšej južnej stene (dnes na se-vernej fasáde apsidy) vrátane oboch špaliet a segmentového záklenku dvernej niky. Najväčší rozsah nále-zov z gotickej etapy však poskytol exteriér a interiér apsidy.

rovnakú pásovú paspartu, je pomer-ne vysoko umiestnené, vo vnútri apsidy až v klenutí konchy (parapet 250 cm nad dnešnou podlahou). Okno má výšku 200 cm, šírku inte-riérovej niky 60 cm, šírku vonkajšej niky 72 cm a pomerne úzky výrez vo vnútri hrúbky múru 22,5 cm, kde je vložená kamenná trojlistová kružba. Horný list kružby má výrazne šošov-

kový tvar s malou medzerou medzi nosíkmi (1,5 cm) zdobenými prehĺ-

beným trojuholníčkom pri šikmom obvode. Táto kružba (prípadne s ce-lou obrubou, zatiaľ zakrytou plen-tou) predstavuje jediný stredoveký kamenársky prvok kostola, iste však bola pôvodne aj v južnom okne. Jej tvaroslovie zopakovali v odlišnom materiáli aj na inom mieste v apside

  • na mierne odsadenom čele južnej odkladacej niky, ktorej pravdepodob-ne starší otvor rozdelili tenkou tehlo-

vou priečkou do podoby združenej niky s dvomi trojlistovými kružbami v lomenom záklenku, s rozmerovo takmer zhodným výrezom otvoru (23,5 a 20,5 cm) ako vo východnom okne. (obr. 18) Kružby ako aj oste-nia niky sú však tehlové, kružby zo-stavili z osobitne tvarovaných tehál so záverečným omietnutím.

Na vonkajšom plášti apsidy za-znamenávame podľa nálezov výraz-nú zmenu vo vlysovej časti, ale bez deštrukcie pôvodných románskych prvkov. V podstate len redukovali sústavu veľkých prekrížených ob-lúkov na rad lomených oblúčikov, ktoré tvarovo vyplynuli z geometric-

kej konštrukcie primárnych oblúkov. Šetrným spôsobom vyplnili hlboké

cvikle naplocho kladenou tehlou a tehlovými úlomkami a napokon novou omietkovou vrstvou zjedno-tili povrch do hladkej plochy steny.


obr.16

V prvom rade vznikli dve nové, zrejme identické okná vo východnej a južnej stene. Umiestnili ich oso-vo, presne v línii dvoch románskych prípor, ktoré tak sčasti zanikli až po výbeh oblúkov vlysu. (obr.16) Pod oknami však dolnú časť oboch prípor ponechali v nezmenenom stave, čo na južnej strane preukazuje dodnes zachovaný úsek (tretia prípora zľa-va doprava) a na východnej strane zdvihnutý nábeh gotickej omietky k oveľa neskôr zosekaným zaobleným tehlám prípory.23 Týmto nálezom sa súčasne potvrdil pravidelný rytmus ôsmych románskych prípor, ktorý sa pred výskumom javil v ose apsi-dy ako prerušený so štvoricou ob-lúčikov vlysu bez strednej podpory. Z dvojice gotických okien južné zru-šili pri prelomení barokového okna, nad ktorým sa zachoval iba vrchol lo-meného záklenku a na jeho obvode 9 cm široká pásová pasparta, vyme-dzená zaškrabnutou ryskou do vlhkej omietky. Zrejme bola len výraznejšie nabielená proti ploche steny v tóne slonovej kosti. Východné okno v osi apsidy (s malým posunutím južným smerom), zamurované v staršej barokovej etape, je naopak takmer kompletné zachované. (obr.17) Má

Obr.15. Interiér apsidy, románska Obr.16. Východná fasáda apsidy s odkladacia nika v severnej stene s re- nálezom gotického okna. nesančnou kamennou šambránou.


obr.17

Obr.17. Odkrytá kamenná kružba východného gotického okna apsidy.

7

Súčasne len omietkou upravili dolné lomené oblúčiky do hranatej formy, ale prípory ponechali v pôvodnom oblom tvare, bez osobitného rieše-nia prechodu polvalca do hranatého výbehu oblúčikov.(obr.19) Miesta s podkladom hrubozrnnej primár-nej omietky, najmä na príporách, omietali úsporne tenkou vrstvou, alebo na niektoré časti naniesli len hustý vápenný náter, ktorým na-pokon zjednotili celú fasádu, vrá-tane kamenných článkov okennej kružby. Gotickú svetlosivú omietku s menšími štrkovými kamienkami a vyhladeným povrchom (na román-skej hrubozrnnej vrstve) máme ako

Obr.18. Interiér apsidy, južná zdru-žená odkladacia nika s gotickými kružbami.


obr.19

sekundárnu doloženú aj na juhový-chodnom nároží lode. Nárožie optic-ky zvýraznili striedavými kvádrami (33 x 59 a 33 x 24 cm), vymedze-nými zaškrabnutou ryskou do vlhkej omietky rovnako ako na paspartách gotických okien. (obr.20) Ani tam sa zatiaľ nepodarilo jednoznačne zistiť tónové odlíšenie plochy steny a kvádrov.

Interiér kostola zmenil v tejto fáze proti predchádzajúcej etape zásad-ne svoj vzhľad maliarskou výzdobou na novej jemnozrnnej omietkovej vrstve, nanesenej buď na plochy drs-nej štrukturálnej románskej omiet-ky alebo priamo na tehlové murivo. Maľba na dôsledne vyhladenom po-vrchu s hustejším vápenným náte-rom je nálezmi potvrdená na stenách a klenbe apsidy, na triumfálnom ob-lúku i vo východnom úseku lode za úrovňou samostatne stojaceho hlav-ného oltára. Realizovali ju sčasti na vlhkom a sčasti na suchom zákla-de (technika fresco – secco), preto je pozorovateľná – hoci len v rámci sond – takmer úplná absencia vrch-nej maliarskej vrstvy. Najvýraznejšie sú maľované plochy a línie v červe-nej a okrovej farbe, v podstate ako podmaľba, fragmentmi a stopami je doložená tyrkysová a čierna farba. Len na málo miestach je evident-ná jemnejšia štetcová kresba a na všetkých figúrach sa úplne stratili

tvárové partie, ktoré by inak mohli prispieť k slohovo-štýlovej charakte-ristike maliarskeho prejavu.

Relatívne najväčší rozsah malieb evidujeme v apside, (obr.21 ) kde ich však dosť výrazne narušili mlad-šie zásahy do pôvodnej architektú-ry, okrem zvýšenia výrezu vstupu do sakristie (zničilo dolnú časť jednej postavy) predovšetkým pomerne veľké barokové okná (ich prebúra-ním takmer úplne zanikli tri postavy a symbol jedného evanjelistu), zväč-šenie južnej sedílie, zmena funkcie apsidy a s ňou súvisiace uzavretie a čiastočné deštruovanie triumfálne-ho oblúku zo strany lode. Nepriaz-nivý vplyv na stav malieb mali tiež čiastočné statické poruchy (najmä pri severozápadnom kúte), usade-né depozity, vlhkostné pomery a nanášanie mladších náterov, ktoré postupne ochudobňovali farebné

vrstvy.

Napriek tomu možno podľa od-krytých častí v sondách určiť aspoň základný ikonografický program a rozvrh nástenných malieb. Riadil sa zaužívaným spôsobom členenia steny na výškovo vymedzené zóny, na motivicky a tematicky zjednotené priebežné pásma a na vzťahy k otvo-rom, predovšetkým k oknám. Dolné

pásmo do výšky cca 140 cm nad dnešnou barokovou podlahou vypĺ-

ňal iluzívny okrový záves s pravidel-nými červenými oblúkovými prehyb-ni a spadajúcimi tmavšími záhybmi riasnenia, upevnený na ukončujú-com horizontálnom okrovom páse. Na južnej stene prechádzal ten istý záves aj do sedílie,24 ktorá vznikla až v tejto fáze ako jednoduchá tehlová nika s plytkým strieškovým záverom, vyplneným zatiaľ bližšie neurčeným ornamentom s pozostatkami čiernej farby.

Stredné pásmo nad závesom tvo-ril rad stojacich postáv dvanástich apoštolov (výška figúr cca 140 cm)

na celom obvode polkruhovej ste-ny a jej predĺžených častí na južnej

Obr.19. Pohľad na kostol od východu, slohová analýza.

a severnej strane. Určenie apošto-lov vyplynulo predovšetkým z počtu dvanástich figúr, ktoré úsporné son-dy zatiaľ potvrdili len torzálne rôzny-mi partiami ich objemových foriem, napríklad niekoľkými hlavami so svätožiarou v tej istej výškovej úrov-ni, časťami drapérií alebo bosými chodidlami. V rozmernejšej sonde na východnej stene,25 po ľavej stra-ne gotického okna, bola odkrytá iba jedna takmer celá postava, zahalená v červenom plášti, bez rozoznateľ-ného atribútu, jej pendantom vpravo od okna je časť postavy s knihou. Pri porovnaní s ostatnými fragment-mi sa javia všetky postavy zhodne

8

komponované vo frontálnom držaní tela, s miernym pootočením alebo nasmerovaním hláv, s rovnakým po-

stojom bosých, do strán vytočených nôh s výraznými prstami. Ďalším po-

tvrdením apoštolov je aj časť posta-vy vľavo od neskôr zrušeného juž-ného gotického okna. Pred poprsím má zakomponovaný predmet, ktorý sa predbežne javí ako kniha v zaha-lenej ruke, nemožno však vylúčiť ani osobný atribút (v tomto prípade by to bola tesárska sekera apoštola Mate-ja). Iné atribúty sa zatiaľ v sondách nezistili.

Rad apoštolov je zostavený ako sled voľných figúr bez určitého de-liaceho prvku alebo častého uzav-retia arkádou. V rámci tohto pásma je osobitne pozoruhodné a nezvy-čajné zobrazenie prísne frontálnej hlavy Krista s krížovým nimbom,26 ktoré sa nezaraďuje priamo medzi apoštolov. (obr. 22) Zaberá miesto tesne pod parapetom východného gotického okna, teda v centrálnej ose apsidy, ale zľava a sprava sto-jaci apoštoli ho prevyšujú a hlava Krista je tak v úrovni dolnej časti ich trupov a nôh. Výnimočnosť zobra-zenia podčiarkuje naddimenzovaná veľkosť hlavy (až trojnásobne proti hlavám apoštolov, dnes s nezacho-vanými črtami tváre, s bradou, bez krku v zmysle mandylionu a spada-júcimi prameňmi vlasov) a jej pra-vouhlé pásové orámovanie (slabo viditeľné, s rozmerom 90 x 70 cm). Je vlastne samostatným obrazom a svojou polohou (dolný rám bol cca 170 cm nad gotickou úrovňou po-dlahy) musel mať v prvom rade bez-prostredný kontext s oltárom. Môže-me ho chápať vo funkcii oltárneho retabula v súvislosti so svetelnou symbolikou (Kristus ako lux mundi), ale snáď aj ako pripomienku väzby k Jánovi Krstiteľovi, predchodcovi

Obr.20. Juhovýchodné nárožie lode, románska hrubozrnná vrstva s prekrýva-júcou gotickou omietkou zdobenou nárožným kvádrovaním.


obr.20-21

Obr.21. Interiér apsidy, východná stena s nálezmi gotickej maľby a špaliet gotického okna.


obr. 22

Krista a prorokovi spasenia. Jánovi Krstiteľovi bol kostol zasvätený a je-ho zobrazenie nebolo podľa všetké-ho začlenené do nástennej maľby apsidy, mohlo však byť súčasťou samotného oltára.

Ďalšia zóna maľby, oddelená od apoštolov horizontálnym okrovým pásom a preukázaná len v zisťova-cích úsporných sondách, sa viaže na klenbu konchy s centrálnym, zrejme monumentálnym zobrazením sediaceho Krista v mandorle. Zatiaľ ho dokladá iba dolný zaoblený úsek mandorly tesne pri vrchole východ-ného gotického okna, pravá noha presahujúca cez mandorlu a červe-ná plocha časti drapérie. Mandorlu obklopovali nepochybne symboly štyroch evanjelistov podľa sondy vľavo od deštrukcie južného gotic-

kého okna (pri dnešnom barokovom okne). V nej je nad hlavou apoštola odkrytá časť nôh leva, symbol evan-jelistu Marka, spolu s neúplným čier-nym nápisom v gotickej majuskule / M/ARCVS, čítaným sprava doľava.27

  • obr.23)Podobné zobrazenie sa za-chovalo na klenbe kostola v Hamu-liakove, kde je pri mandorle tak isto symbol evanjelistu Marka, držiaceho v labách nápisovú pásku s opačným čítaním mena. Takmer identické s Jelkou sú tiež šesťcípe hviezdy na oblohe a podľa Hamuliakova môže-me na klenbe predpokladať aj sym-

bol slnka a mesiaca.

Ďalšie maliarske komponenty ap-sidy dokladá výzdoba východného okna v podobe voľných päťlistých roziet okolo obvodu i vo vnútri špa-liet, na západnej stene predbežne

Obr.22. Interiér apsidy, hlava Krista pod východným gotickým oknom.

9

obr.23

Obr.23. Interiér apsidy, hlava apoštola a časť zvieracích nôh s nápisompri južnom barokovom okne.

sústava prestupujúcich sa krúžkov, stopami a na južnej stene konsek-
znázorňujúcich pravdepodobne ob- račný kríž. V lodi (dnešnej svätyni)
laky, na triumfálnom oblúku s čer- na východnej stene v okolí bývalého
veným  lemom  polia  s  farebnými triumfálneho oblúku a na úsekoch

bočných stien za oltárom sa dajú očakávať nálezy maľby podľa čias-točne odkrytého zobrazenia v dolnej pravej časti východnej steny, ktoré predstavuje postavu so svätožiarou okolo hlavy, sediacu na trónnom sedadle s prevýšeným zadným ope-radlom28 a podľa torza bližšie neur-čeného, asi rastlinného ornamentál-neho pásu v hornej časti severnej steny.

Koncepcia gotickej maliarskej výzdobymá viaceré analógie v regióne Žitného ostrova a bola napokon vše-

obecnejšie rozšírená, predovšetkým v schéme pásového radenia po-stáv apoštolov a zobrazenia Krista v mandorle, obklopenej symbolmi evanjelistov. Najbližšie zodpovedá tomuto rozvrhu výraznejšie rusti-kálna maliarska výzdoba svätyne

  • Hamuliakove.29 Slohovo-štýlovej analýze nástenných malieb v Jelke sa možno bližšie venovať až po ich úplnom odbornom odkrytí, ktoré zrej-me rozšíri naše doterajšie poznatky. Nepochybne k nim prispeje aj budú-ca celková reštaurátorská obnova stredovekých častí kostola.

získal od Kataríny Wolffovej, predstavenej bratislavského kláštora klarisiek. Jeho re-novácia sa uskutočnila v roku 1759. Tietoúdaje sú obsiahnuté aj v nápisovej tabuli z r. 1759, tvoriacej dnes pohľadovo za-krytú predelu hlavného oltára. KV 1781, Slovenský národný archív v Bratislave, filmotéka KV, film č.II.B-1494, 6, Trnavský vikariát.

  • V držbe kalvínov, ktorí odstránili všetky oltáre, bol od r. 1595. Podľa KV 1781, ref 3, 5. Predpokladáme, že krátko po r.1673 umiestnili v apside chýbajúci hlavný oltár (neznámy) a dodali mu dostatok svetla no-vými veľkými pravouhlými oknami na se-verovýchodnej a južnej strane. Neskôr ich výrezy zmenšili a napokon ponechali len južné okno, dodnes s barokovou výplňou.

5 Časové rozmedzie výstavby nového kostola uvádza KV 1781, 1, ref.3., tamtiež Sakristia: pô vodne svä yňa starého kostola. Stavba barokovej lode nie je za-tiaľ doložená inými archívnymi prameňmi. Koncept interiéru je blízky kaplnke pál-

fyovského kaštieľa v Kráľovej pri Senci, dnes kostol sv. Jána Krstiteľa. SMOLÁ-KOVÁ, Mária: Bývalý pálfyovský kaštieľ

v Kráľovej pri Senci. In: KUBOVÁ, Bernadeta,GOJDI Č , Ivan (ed.): Umenie na Slovensku v historických a kultúrnych sú-vislostiach 2010. Trnava2011, s. 79-81.

  • Na podnet Vládneho komisariátu pre ochranu pamiatok na Slovensku doložená v auguste r. 1921 obhliadka nepovolenej výstavby ramien transeptu. Archív pamiat-kového úradu v Bratislave, fond Pamiat-kové orgány na Slovensku 1919 – 1951, k. č. 42, inv.č . 429.

7 Pilier pri západnom okraji južnej ste-ny, juhovýchodný a východný pilier majú takmer zhodný tvar so šikmou hornou plochou. Pristavali ich kvôli statickým poruchám muriva veľmi pravdepodobne po roku 1590, keď bolo v okolí Bratislavy zaznamenané silné zemetrasenie. Spo-

mína ho v iných súvislostiach NAGY, Pe-ter: Cirkevné pomery vo farnosti Štvrtok

na Ostrove v 16. a 17. storočí. In: Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia VI,2007, s.122. Dva odlišné severné piliere upravili neskôr z pozostatkov stien starej sakristie, ref. 14, 15.

  • Súpis pamiatok na Slovensku I. Bra-tislava 1967, s. 522. Kostol sa uváza ako pôvodne románsky z polovice 13. Storo-čia.

9 Pozsony vármegye. In: Magyarors-zág vá megyéi é városai. BOROVSZKY,Samu (ed.). Budapest nedat. (po 1904), s.

75.

Jaroslava  -STANÍK,  Ivan:  Urbanistický

a architektonicko-historický vývoj Trnavy. In: ŠIMONČIČ, Jozef (ed.): Dejiny Trnavy

Trnava, 2010, s.389,390. Náš kostol bol síce celoplošne pokrytý vrstvou na spô-sob omietky, ale technológia pokrytia jeho povrchu, podobne ako škárovaná úprava trnavských režných stien, využívala ako hlavný materiál maltu, vytlačenú počas murovacieho procesu zo škár. Predtým, ešte v predurbánnom období Trnavy a širšieho regiónu, bol na románskych sak-rálnych stavbách rozšírený iný typ tehál, tzv. plevovky a stavby sa omietali a po-

krývali náterom. K trnavským stavbám z plevových tehál pozri napr. : ŽUFFO-VÁ, Jaroslava : Ku najstarším sakrálnym

stavbám v Trnave. In: Pamiatky Trnavy

  1. Trnavského kraja 13, 2010,Trnava,s.15-
  • Ku dedinským kostolom vybudova-

ným z plevových tehál v širšom regióne

Trnavy pozri aj: ŽUFFOVÁ, Jaroslava :

Architektonicko-historický výskum Kosto-la Všetkých svätých v Dechticiach, 2015,

Archív Krajského pamiatkového úradu Trnava, ŽUFFOVÁ, Jaroslava : Kostol sv.

Martina, Hrnčiarovce nad Parnou, Správa z architektonicko – historického vyhodno-tenia murív odkrytých počas archeologic-kého výskumu, 2017, Archív Krajského

pamiatkového úradu Trnava, SABADO-ŠOVÁ, Elena : Architektonicko – historický

výskum Kostola Panny Márie Ružencovej v Kostolnej pri Dunaji, 2015, Archív Kraj-

ského pamiatkového úradu Bratislava, HAVIAROVÁ, Michaela – ZVEDELOVÁ,

Kristína: Stavebno-historický vývoj kos-tola sv. Petra a sv. Pavla v Cíferi – Páci s dôrazom na románske stavebné etapy. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 4, Trnava, 2011, s. 39-46 a mnohé iné.

  1. V regióne Žitného ostrova dokladá V.

Mencl, ref. 12, s. 312, pôvodnú sakristiu len v kostole sv. Margity v Šámote. Na druhej strane RADOVÁ – ŠTIKOVÁ, Mila-

da: Sakristie s apsidou vesnických farních

kostelů. In: Umění, 34, 1986, č. 5, s. 442 pripomína početné príklady sakristií, zria-ďovaných pri dedinských kostoloch od po-lovice 13. storočia.

  1. Pri vstupnom otvore do sakristie sme vykonali sondu pod dnešnú podlahu s cie-ľom zistiť polohu a prípadne materiál pô-vodnej podlahy, resp. stratigrafie násled-ných podlahových vrstiev. V hĺbke -37 cm bola odkrytá súvislejšia plocha maltovej vrstvy, v ktorej sa zachovali odtlačky dlaž-díc. Keďže sa ale nezachoval odtlačok ani jednej celej dlaždice, nebolo možné určiť jej rozmery. Pravdepodobne išlo o


  1. Šírka tehlových prípor 12,5 – 13,5 cm, stredná výška polvalca 12 cm, hrúbka pri-márnej omietky 0,5– 1 cm. Vyrastajú pria-mo z takmer pravouhlo zalomeného sokla, bez pätky a ďalšieho členenia. Tvarované tehly oblúkov majú šírku do 14 cm a hrúb-

ku do 7 cm.

19 Prehĺbeniny malých trojuholníkov zatiaľ skôr predpokladáme, pri obno-ve ich bude potrebné preveriť na iných miestach.

  • Jednoznačné príklady (kostoly S. An-drea vo Vercelli, S. Maria vo Vezzolane) napr. v publikácii Gotico in Piemonte. RO-MANO, Giovanni (ed.). Torino 1992, s. 88, 147, 179, s poukázaním na severofran-cúzsky pôvod archetti intrecciati, s.142; tiež kostol Božieho hrobu v S. Stefano v Bologni. Normanský vplyv sa pripomí-

na  aj  prípadoch  prekrížených  oblúkov

v severonemeckej tehlovej architektúre

(kláštorné kostoly v Lehnin, Jerichow), BUSCH, Harald: Germania romanica. Die hohe Kunst der romanischen Epoche im mittleren Europa. Wien – München 1967,

  • 272.

21 Je však otázne, do akej miery zodpo-

vedá jeho dnešná obnovená podoba origi-nálnemu stavu. Stavbu kostola v Hamulia-kove datuje do poslednej tretiny 13. storo-čia TOGNER Milan: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Bratislava 1988, s.

  • Istú podobnosť navodzuje vlys tehlo-vej rotundy v Karcsi (severovýchodné Ma-ďarsko), kde je to však systém tradičných polkruhových oblúčkov, oddelených vpad-nutými trojuholníkovými cviklami. Bližšie TAJKOV, Peter: Sakrálna architektúra 11.
  • storočia na juhovýchodnom Sloven-sku. Košice 2012, s. 23-26, 184.
  • Sú zabudované do tehlového muriva, na parapetnej doske je postavený múrik deliaci otvory v šírke 7,5 cm, prekladová doska ( vo výške 14 cm nad vrcholom gotickej kružby) presahuje šírku ľavého otvoru o 10 cm, pravého o 26 cm. Vnútor-

né rozmery – ľavá nika: 62 x 37 cm, pravá

nika: 62 x 35 cm, hĺbka oboch ník: 38 cm. Dendrologickým výskumom odobratých vzoriek sa dosky severnej a južnej niky nepodarilo datovať

  • Gotickú úpravu horného uzavretia po-nechaných úsekov prípor nepoznáme. Na južnej strane zanikla pri vzniku staršieho barokového okna, východnú príporu od-stránili v mladšej barokovej fáze.
  • Pôvodné rozmery sedílie podľa za-chovanej gotickej omietky sú nasledovné: šírka 100 cm, stredná výška 138 cm (po

vrchol tupého uhlu striešky), výška špalety

  1. TROCHTA, Jozef: Zoznam fár Slo-   tehlovú dlažbu. Za pôvodnú podlahu ju
  1. V pozostalosti Václava Mencla. Ar-   chovaná iba svä yňa slúž aca ako sakris-

chív Pamiatkového úradu v Bratislave, inv.      tia. KV 1756, Slovenský národný archív v

č. Z 3398.                                                       Bratislave, filmotéka KV, film č.II.B-1487,

  1. MENCL, Václav: Stredoveká architek-   1074-1075, Trnavský vikariát; KV 1761

125 cm, hĺbka 35 cm. V baroku sedíliu ju

rozšírili západným smerom o 92 cm a sú-

časne zvýšili jej parapet o 30 cm. Dnes má formu horizontálne pozdĺždoskovým,

mierne dozadu klesajúcim prekladom.

  • Na tomto mieste boli už dávnejšie uskutočnené neoficiálne väčšie sondy na vrstvu s nástennou maľbou, menšie aj v iných častiach apsidy, bez dokumentá-cie. Počas výskumu sa tieto sondy čias-točne rozšírili.
    • Podobné zobrazenie poprsia Krista

je na východnej stene presbytéria kalvín-skeho kostola v blízkom Šamoríne, ale

vysunuté tesne nad východné okno, nad radom apoštolov. Ako Slnko ľudstva ho

označuje PROKOPP, Mária: Stredoveký

VÉGH, László (ed.): Kapitoly z dejín mes-

  1. Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda

2005, s. 173. Rovnako umiestnené popr-sie Krista ako v Šamoríne, z doby okolo r.

1

1340, je v presbytériu kostola sv. Martina

v stredočeských Dražiciach. Uvádza ho VŠETEČKOVÁ, Zuzana a kol.: Středově-

ká nástěnná malba ve středních Čechách.

Praha 2011, s. 90-91.

  • Tento spôsob obráteného nápisu sa dá vysvetliť v súvislosti s postavením di-váka (veriaceho) v lodi. Pri čítaní nápisu umiestneného vpravo, s opačným sledom písmen, prechádza jeho pohľad sprava doľava smerom k zobrazeniu Krista, t.j. neodvracia sa od neho. Predpokladaný pendant nápisu na ľavej strane bol iste normálne čitateľný zľava doprava, čiže


nasmeroval pohľad do stredu apsidy, ku Kristovi.

  • Dolná časť maľby je zničená. V r.

1985 odstránili kvôli vlhkosti stien bývalej lode všetky omietkové vrstvy až na mu-rivo do výšky cca 185 cm nad podlahou. Zobrazenie by podľa umiestnenia na ste-ne mohlo mať pôvodne funkciu retábula nad bočným oltárom.

  • Tam výška päťbokej svätyne dovolila vytvoriť ešte jedno figurálne pásmo pod postavami apoštolov, ktorí sú včlenení do uzavretých arkád a v rukách držia len knihu. Na klenbe s hviezdnou oblo-

hou, slnkom a mesiacom sa zachovalo zobrazenie Krista v mandorle a symboly všetkých štyroch evanjelistov s mena-

mi na nápisovej páske. Na triumfálnom oblúku vypĺňajú pravidelné polia poprsia

prorokov s nápisovými páskami (podobná maľba mohla byť aj na triumfálnom oblúku v Jelke). V lodi sú ďalšie figurálne obrazy. TOGNER, ref. 21, s. 43.

Resumé

V Kostole sv. Jána Krstiteľa v Jelke, v blízkosti Malého Dunaja, realizovali v roku 2015 autorky príspevku pamiatkový výskum, ktorý priniesol nové poznatky k jeho dvom hlavným stredovekým etapám. Dnešný barokový komplex bol rozšíre-ný ešte v roku 1921 o veľkú priečnu loď. Jeho presbytérium tvorilo loď menšieho dedinského kostola s pripojenou východ-nou apsidou. Na rozdiel od zbarokizova-nejpôvodnej lode sa apsida do veľkej mie-ry zachovala vo svojej primárnej podobe.

Závažnými novými nálezmi k tehlovej architektúre románskeho jednolodia s ap-sidou, vybudovaného asi v 3. štvrtine 13. storočia (určite pred rokom 1284) sú do-klady o primárnej severnej sakristii a vý-zdobný systém fasády apsidy. Tá bola na južnej a východnej fasáde (po niekdajšiu sakristiu) členená ôsmymi oblými prípo-rami, ktoré niesli široký vlys veľkých teh-lových oblúkov zaobleného profilu. Boli prekrížené rovnakými oblúkmi bez prípor, pričom medzi nimi vznikli hore vpadnuté cvikle a dole lomené oblúčiky. Všetky tieto vystupujúce prvky boli omietnuté bez ná-

teru a evokovali kamenný materiál. Hrubo-zrnná románska omietka stien sa nachá-dza tiež v interiéri a okrem iného potvrdila primárnosť jednoduchej odkladacej niky v severnej stene apsidy. Pôvodné okenné otvory ani vstupy sa nezachovali, okrem vstupu do neskôr zaniknutej sakristie s mladšou úpravou.

Gotickú obnovu románskeho kostola, asi z 2. štvrtiny 14. storočia, dokladajú nálezy dvoch lomených okien s paspar-tou, vo východnom okne sa zachovala celá kamenná trojlistová kružba, ktorej tvar uplatnili v tehlovom materiáli aj zdru-ženej nike v interiéri apsidy. Súčasne so vznikom okien upravili na fasáde román-sky vlys zredukovaním do dolného pásu lomených, v profile hranatých oblúčikov a nárožia lode opticky zvýraznili vyrysova-ným kvádrovaním. Osobitným prínosom tejto fázy bola interiérová nástenná maľba doložená v apside a aj vo východnej časti lode (dnešného presbytéria). V apside sa podľa nálezov v sondách prezentovala maliarska výzdoba v troch pásmach. Nad iluzívnou zavesenou drapériou bol rad dvanástich apoštolov vrátane výnimoč-

ného obrazu hlavy Krista pod východným oknom. Na klenbe bol situovaný Kristus

v mandorle, obklopený symbolmi štyroch evanjelistov. Ďalšie poznatky o nástennej

maľbe možno očakávať až po ich úplnom odbornom odkrytí a reštaurovaní.

Abbildungen

Obr.1. Situovanie Kostola sv. Jána Krs-titeľa v Jelke (Jóka) na mape 2. vojenské-ho mapovania, 1839, elektronická kópia, Archív Pamiatkového úradu v Bratislave.

Obr.2. Celok kostola z južnej strany po-čas výskumu v r. 2014.

Obr. 3. Pohľad od západu do barokovo upraveného presbytéria– niekdajšej lode pôvodného kostola počas výskumu v r. 2014. Bočné steny sú otvorené do ramien

transeptu.

Obr.4. Pohľad na kostol z južnej stra-ny pred prístavbou priečnej lode, výrez z pohľadnice (pri ktorej bo použitý obráte-ný negatív),pred r. 1921. Vľavo stará fara, ktorú zbúrali v roku 1971.

Obr.5. Východná časť kostola, r. 1933, Archív Pamiatkového úradu v Bratislave, inv.č. T 1043.

Obr.6. Pôdorys dnešného kostola v úrovni okien, slohová analýza, čierne lí-nie – rozsah pôvodného kostola.

Obr.7. Výrez z pôdorysu dnešného kos-tola v úrovni dvier, slohová analýza, čier-ne línie –rozsah pôvodného kostola.

Obr.8. Južná stena apsidy, kamenné murivo soklas dosadajúcou tehlovou prí-

porou

Obr.9. Detail primárnej povrchovej úpravy s prekrývajúcou gotickou omiet-kou.

Obr.10. Severná stena apsidy a seve-rovýchodné nárožiepôvodnej lode s po-zostatkami múrov sakristievtiahnutých do operákov, medzi nimi sčasti odkrytá dve-rová nika(1) a odtlačok mladšej strechy

(2).

Obr.11. Detail románskeho oblúčkové-ho vlysu s pôvodnou povrchovou úpravou po čiastočnom odkrytí sondážou,južná fa-sáda apsidy blízko západného okraja.

Obr.12. Pokus o hypotetickú rekon-štrukciu pôvodného stavu oblúčkového vlysu na západnom okraji apsidy – pri na-pojení na pôvodnú loď.

Legenda: A–segmentový úsek oblúka vybiehajúci od východnej steny lode na spôsob podpery, B–vertikálna vpadlina, C–štvrťoblúk, ktorým bol vlys pravdepo-dobne ukončený na západnom okraji ap-sidy, bodkované čiary– predpoklad.

Obr.13. Ukončenie vlysu na západnom okraji apsidy po novovekej úprave, stav

počas sondáže.

Obr.14. Pozdĺžny rez pôvodným kosto-

lom s pohľadom na juh, slohová analýza, čierne línie a tmavé plochy –rozsah pô-vodného kostola.

Obr.15. Interiér apsidy, románska od-kladacia nika v severnej stene s rene-sančnou kamennou šambránou.

Obr.16. Východná fasáda apsidy s ná-lezom gotického okna.

Obr.17. Odkrytá kamenná kružba vý-chodného gotického okna apsidy.

Obr.18. Interiér apsidy, južná združená odkladacia nika s gotickými kružbami.

Obr.19. Pohľad na kostol od východu, slohová analýza.

Obr.20. Juhovýchodné nárožie lode, ro-mánska hrubozrnná vrstva s prekrývajú-cou gotickou omietkou zdobenou nárož-ným kvádrovaním.

Obr.21. Interiér apsidy, východná stena s nálezmi gotickej maľby a špaliet gotic-kého okna.

Obr.22. Interiér apsidy, hlava Krista pod východným gotickým oknom.

Obr.23. Interiér apsidy, hlava apoštola a časť zvieracích nôh s nápisompri juž-nom barokovom okne.

12